Niektorí ľudia prichádzajú na životné pravdy
cez cesty poliate krvou a slzami,
po ktorých sami dobrovoľne kráčajú.
Smiech zakúšajú plačom,
lásku nenávisťou.
Priateľstvo sa im odkrýva v očiach zrady,
vraj tak potom to vytúžené viac chutí.
Iba hlupáci sa učia na vlastných chybách.
Iba tupci si vyberajú zložitejšiu cestu.
Martýri svoje úsilie končia v náručí smrti.
Ľahšie, jednoduchšie, kratšie je správne, hovoria skúsení.
Ale ktorá cesta nás môže najviac naučiť, ak nie tá ktorú sme sami vychodili?