Ten pocit, keď v nedeľu večer ležíš na posteli. Tvoje telo prikrývajú čerstvo vyprané periny a ty nemusíš nič. Iba ak chceš. Premýšľať. Nad tým, že je čas.
Nastala chvíľa, v ktorej teple sa vyhrieva zmena. Vyvoláva v tebe jemné chvenie a ty vieš, že keby si to dovolila, chvenie prejde do regulérnej triašky. Ty to však nedovolíš. Strach odsúvaš nabok. V tvojej minulosti ležia plné vrecia tejto emócie. Je čas vyniesť ho na dvor a aj napriek zákazu pálenia odpadu ho zapáliť, len silou svojej vôle.
Pozeráš sa na plamene pohlcujúce minulé skutky, obrazy a zlé rozhodnutia. Do plameňov prilievaš kokteil neurčitej chuti, ktorý si mala na jazyku posledných pár rokov. Nemastno neslaná diéta ťa už nebaví. Pretože si sa rozhodla, že je čas, na teba. A tak si ležíš vo svojej posteli a usmievaš sa. Vyhrievaš sa v očistných plameňoch meniacich tvoju minulosť na popol a cítiš vo vzduchu niečo nové, čo ťa volá.
Po kúpeli je tvoje telo vláčne, pripravené na liečivý spánok, v ktorom sa pretnú tvoje sny s realitou. Nemusíš už čakať. Zajtrajšok nie je dieťa zmeny. Jej pravým rodičom je dnešok. Tu a teraz je pseudonym, pod ktorým sa ukrýva tvoj nový život.
Si pripravená. Odhodlaná. Viečka sa ti pomaly zatvárajú. Tep sa upokojuje a ty už nemusíš čakať, na lepší život s väčšími príležitosťami. Tvoja budúcnosť nie je múzeum s drahokamom za hrubým sklom. To čo naozaj chceš, sa odohráva práve teraz. Tvoj nový život práve začal. Oddýchni si. Zaslúžiš si spánok. Zmena je tu a tvoje spánkom uhojdané srdce bije v jej rytme. Tu a teraz.