Úsmev na tvári vyvoláva, Keď sa ego odieva do kože intelektuála. všetko vie. Všade bol. jeho tvár hovorí „Ja to viem predsa najlepšie!“ smiešna i smutná zároveň snaha malých ľudí čo si na pupky nevidia vložiť umenie do škatúľ pravidlá sú len barle strachu rýmy nemusia vždy sadať obkročmo Ako štetky na svojich zákazníkov […]

Aké je ťažké povedať ti, kto skutočne som. Je náročné odkryť seba v prospech teba. Úprimnosť sa dnes nenosí. Vsadiť all in na jednu odkrytú kartu. Nemôžem a nechcem, skresliť realitu do virtuality. Zároveň však je to jediný spôsob ……..ako byť sama sebou.

Niekedy sa zdá, že svet už zažil všetko. Plný je až po okraj svojho svetáctva. Umenie sa vystavalo na pozadí pravidiel, len aby odhalilo, že ich zbúraním sa prejaví jeho podstata. Obrazy hrdo vystatujúce svoje roky v galériách prekrýva pach vystaveného hovna v ich strede, ktoré spoločnosť povzniesla k nebesiam toho čo sa nosí. Básne už nemusia mať […]

Niektorí ľudia prichádzajú na životné pravdy cez cesty poliate krvou a slzami, po ktorých sami dobrovoľne kráčajú. Smiech zakúšajú plačom, lásku nenávisťou. Priateľstvo sa im odkrýva v očiach zrady, vraj tak potom to vytúžené viac chutí. Iba hlupáci sa učia na vlastných chybách. Iba tupci si vyberajú zložitejšiu cestu. Martýri svoje úsilie končia v […]

Chce sa mi vracať slová na papier, otrieskať ich o ten vyrúbaný strom. Chcem písať básne, nie preto, aby potešili, ale aby udreli! Aby tresli svetu poriadne zaucho, lebo nie je dňa, kedy by si to nezaslúžil.